Príslušným nastavením vášho webového prehliadača vyjadrujete súhlas, resp. nesúhlas s využívaním cookies pri návšteve našej webovej stránky. Cookies nám pomáhajú pri zabezpečení kvalitných služieb. Zablokovanie týchto súborov môže viesť k nesprávnemu, resp. neúplnému nastaveniu parametrov pracovania niektorých služieb. Viac informácii.

Jesenná nočná obloha cez teleskop

Obdobie konca leta, kedy sa začínajú predlžovať noci, sú pre astronómiu a pozorovanie cez teleskopy veľmi príjemné. Pod oblohou sa dá stráviť ešte celá noc bez väčších problémov, lebo zatiaľ neudreli mrazy. A ani technika a batérie vo fotoaparátoch netrpia zápornými teplotami.

Veľmi charakteristickým jesenným súhvezdím je Pegas. Je to veľmi rozsiahle súhvezdie – siedme najrozsiahlejšie na oblohe. Rozpoznáme ho jednoducho podľa jeho tzv. Pegasovho štvorca. Je tvorený hviezdami Scheat, Markab, Algenib a Sirrah (zo súhvezdia Andromédy), ktoré majú približne rovnakú jasnosť. Aj napriek tomu, že leží v susedstve Mliečnej cesty a jeho plošnej veľkosti, neobsahuje prekvapivo veľký počet zaujímavých objektov. Za zmienku možno stojí guľová hviezdokopa M15. V severnej časti súhvezdia sa nachádza špirálová galaxia NGC 7331. Existuje však jedna lahôdka ako pre pozorovateľov, tak aj pre fotografov. Zhruba pol stupňa od NGC 7331 sa nachádza zoskupenie piatich galaxií. Na ich pozorovanie budeme potrebovať primerane veľký priemer teleskopu a dostatočne tmavú oblohu.

V tesnom susedstve sa nachádza ďalšie súhvezdie Androméda, ktorého meno pochádza už od antických Grékov. Podľa dochovaných povestí predstavuje krásnu princeznú. A naozaj. V súhvezdí sa nachádza najkrajšia galaxia M31  – s označením (obrázok ). Je pozorovateľná aj voľným okom na tmavej oblohe. Už aj malý binokulárny ďalekohľad odhalí jej veľkosť. Vo väčšom teleskope sa dajú rozoznať jej jednotlivé ramená. V jej tesnom susedstve sa nachádzajú ešte ďalšie dve galaxie a to M110 (malý eliptický útvar na sever od M31) a M32 ležiaca južne na okraji M31. V ďalekohľade sa javí ako rozmazaná hviezda. Obe tieto malé galaxie sú satelitnými galaxiami veľkej M31. Vedľa tohto súhvezdia sa nachádza malé, nevýrazné, no ľahko rozoznateľné súhvezdie Trojuholník. Podľa čoho dostalo svoje meno? No komplikovaná otázka. V západnej časti sa nachádza ďalšia rozsiahla galaxia M33 (známa aj pod názvom Veterník). Tvrdí sa, že je ju možné rozoznať aj voľným okom, no podľa skúseností mnohých pozorovateľov budete potrebovať minimálne triéder. Je to pomerne rozsiahla galaxia špirálového tvaru vo vzdialenosti 2 300 000 svetelných rokov. Na rozdiel od galaxie v Androméde je slabšia, no pre triéder vhodný objekt. Zaujímavú štruktúru zobrazí až väčší priemer ďalekohľadu (min. 30-35 cm). Jej relatívna blízkosť k M31 priamo navádza, aby ste na ňu pri prehliadke oblohy nezabudli.

Trocha západne od Pegasovho štvorca, južne od Labute, sa nachádza jedno maličké súhvezdie. Jeho vzhľad pripomína delfína vyskakujúceho z mora, podľa ktorého dostalo aj svoje pomenovanie. V južnej časti sa nachádza jedna menšia guľová hviezdokopa NGC 6934.

Počas jesenných večerov sa v južnej časti oblohy nachádza rozsiahle, no na hviezdy nie príliš nápadné súhvezdie nesúce označenie Vodnár. V tomto súhvezdí sa nachádza zopár objektov, ktoré stoja za povšimnutie. Prvým je guľová hviezdokopa M2. Niektorí pozorovatelia tvrdia, že je pri dobrých pozorovacích podmienkach rozoznateľná aj voľným okom – tak to môžete ísť skúsiť. Pre väčšie binokulárne ďalekohľady a menšie zrkadlové teleskopy je výborne pozorovateľná, lebo je veľmi jasná. Nachádza sa od nás približne 50 000 svetelných rokov. V súhvezdí sú dve nádherné planetárne hmloviny s priliehavými menami – hmlovina Saturn (NGC 7009) a hmlovina Slimák (NGC 7293). Posledná menovaná sa často označuje aj ako Božie oko. Táto hmlovina je považovaná za najrozsiahlejšiu na oblohe, no jej slabá povrchová jasnosť ju skôr predurčuje ako terč pre fotografov. Má zdanlivú jasnosť 6,5 magnitúdy a jej rozmery na oblohe sú 15’ x 10’.

Na rozhraní medzi súhvezdiami Cassiopea a Perzeus sa nachádzajú dve hmloviny - Duša a Srdce. Hmloviny sú od seba vzdialené okolo 300 svetelných rokov a od našej planéty cez 6 000 svetelných rokov. Žiaria prevažne v H-alfa oblasti a preto sú skôr vhodné pre fotografovanie. Ich veľké plošné rozmery na oblohe dovoľujú použiť na fotografovanie aj stredné teleobjektívy. V strede hmloviny sa nachádza otvorená hviezdokopa Mellote 15, ktorej jas hviezd osvetľuje celú hmlovinu. Aj stredné veľké astronomické ďalekohľady odhalia niekoľko desiatok hviezd (obrázok vľavo). Samotné prachové mračná v centrálnej časti vyniknú krásne na fotografii - avšak na to, aby sme to dosiahli musíme použiť teleskop s ohniskom okolo 2m.

Kúsok vedľa týchto hmlovín sa nachádza aj dvojica otvorených hviezdokôp s označením chi a ha (NGC 884 a NGC 869). Ak boli vyššie uvedené hmloviny ťažšie pozorovateľné, tak táto dvojica objektov je naopak výborným cieľom či už väčších binokulárnych ďalekohľadov alebo malých teleskopov. Ich najjasnejšie hviezdy takmer dosahujú 6. magnitúdu a pohľadom pripomínajú dve kôpky rozsypaných diamantov. Ďalším objektom dostupným pre pozorovanie je otvorená hviezdokopa M34. Nachádza sa južnejšie, približne v strede súhvezdia Perzeus. Jej plošná veľkosť odpovedá na oblohe odpovedá Mesiaca v splne. Obsahuje približne stovku hviezd.

Ak sa pozrieme severnejšie až na okraj súhvezdia Cassiopea, nájdeme tam jednu veľmi zaujímajú hmlovinu. Jej veľmi výstižný názov odzrkadľuje jej samotný vzhľad – hmlovina Bublinka (NGC 7635). Tento objekt je vytváraný veľmi horúcou a masívnou hviezdou, ktorá je približne 40 krát väčšia ako naše Slnko. Samotná hviezda a hmlovina je od Zeme vzdialená okolo 7 200 svetelných rokov. Je to naozaj bublina plynu vytvorená silnými vetrami z hviezdy.


Počas letných dní je možné na oblohe pozorovať hmlovinu Činka. No a aby jeseň nezostala pozadu, máme tu hmlovinku Malá činka (M76). Nájsť ju môžete pri okraji súhvezdia Perzeus. Je to asi najslabšia planetárna hmlovina z Messierovho katalógu. V teleskopoch 25 cm a viac ju uvidíte ako hmlistú elipsovitú škvrnku. Jej slabšie časti odhalí až dlhšia expozícia pomocou CCD kamier alebo fotoaparátov.

Na pozorovanie týchto objektov je potrebné mať veľký zrkadlový teleskop.  Pre správny výber nás neváhajte kontaktovať.

Jasnú oblohu a krásne zážitky Vám praje kolektív www.dalekohlady.sk

Čakajte prosím...
Užívateľský panel
Napiště nám zprávu