Asi najcharakteristickejším jarným súhvezdím je Lev. Najjasnejšou hviezdou je Regulus. S ďalšími dvoma hviezdami (eta Leo a gamma Leo) tvoria „polmesiac“. Toto súhvezdie je plné galaxií. Päť z nich sa nachádza aj v Messierovom katalógu – M65, M66, M95, M96 a M105. Prvé dve galaxie spolu s NGC 3628 tvoria známu Trojicu v Levovi (na obrázku nižšie). Tieto tri galaxie sa nachádzajú blízko pri sebe a pri použití stredne dlhých ohniskových vzdialenosti je možné ich odfotiť na jednej snímke. Ich jasnosť zároveň umožňuje ich pozorovať aj pomocou triédrov. Západnejšie sa nachádzajú ďalšie dve pekné špirálové galaxie – M95 a M96. Ich jasnosti 9,7 a 9,2 ich predurčujú ako ďalší cieľ fotografov alebo aj majiteľov menších ďalekohľadov pri vizuálnom pozorovaní. O kúsok ďalej (zhruba stupeň severne) sa nachádza ďalšia, v poradí už tretia, skupinka galaxií. Najjasnejšiu z nich M105 obkľučujú NGC3371 a NGC3389. Prvé sú jasnejšie, no na poslednú budete potrebovať ďalekohľad s priemerom aspoň 20-25 cm.
Vpravo od súhvezdia Lev sa nachádza nie príliš výrazné súhvezdie Rak. Je zhruba v strede trojuholníka tvoreného hviezdami Pollux, Prokyón a Regulus. Tvorí niekoľko hviezd v tvare obráteného písmena Y. Nevýraznosť tohto hviezdneho zoskupenia je na druhú stranu celkom dobre vyvážená dvoma otvorenými hviezdokopami. Prvou je M44 (obrázok nižšie). Taktiež je známa ako Jasličky. Tento názov dostala od gréckeho básnika Aretusa. No až v roku 1610 ich ako jednotlivé hviezdy rozlíšil známy vedec Galileo Galilei. My si ich dnes môžeme jednoducho pozrieť binokulárnym ďalekohľadom alebo malým ďalekohľadom. Na odfotografovanie nám postačí aj stredný teleobjektív s ohniskovou vzdialenosťou okolo 300 mm. Pre zaujímavosť uvediem, že táto hviezdokopa je známa aj pod názvom „Včelí úľ“, alebo „Výpary nahromadených mŕtvol“ – ako ju nazvali starovekí čínsky astronómovia (kto vie prečo...). Táto hviezdokopa je viditeľná aj voľným okom – samozrejme pri dobrých pozorovacích podmienkach.
Druhou hviezdokopou v tomto súhvezdí je M67 (na obrázku nižšie). Nachádza sa južne od vyššie spomínanej M44. Na túto už musíme použiť aspoň triéder. Vo vesmíre sa nachádza dosť ďaleko od galaktickej roviny a patrí medzi jednu z najstarších hviezdokôp. Leží vo vzdialenosti viac ako 2500 svetelných rokov. Už aj malý ďalekohľad nám odhalí krásu tohto hviezdneho zoskupenia a umožní nám vidieť desiatky jej hviezd. Celkovo ich obsahuje viac ako tisíc, čo je dosť bohatá nádielka.
Teraz poďme na druhú stranu od súhvezdia Lev. Nájdeme tam uhlovo malé súhvezdie poeticky nazvané Vlasy Bereniky. Pri pohľade triédrom nám udrie do očí otvorená hviezdokopa Mel 111. Je dosť riedka, no napriek tomu obsahuje okolo 40 jasných hviezd. Kúsok nižšie a vľavo sa nachádza galaxia M64. Je známa aj ako „Čiernooká galaxia“. Svoj názov dostala podľa tmavšej oblasti na sever od jej stredu. Na jej pozorovanie budeme potrebovať teleskop s priemerom objektívu aspoň 25 cm, no jej úplnú krásu ukáže až 35 cm ďalekohľad. Určite najzaujímavejšou časťou tohto súhvezdia je jeho južná časť, ktorej časť patrí aj do súhvezdia Panna. Táto oblasť je doslova posiata galaxiami. Je ich tu veľké množstvo. Niektoré majú eliptický, niektoré guľový alebo špirálový tvar. Na ich pozorovanie však budeme potrebovať dobrú mapu, tmavú oblohu a ďalekohľad s čím väčším priemerom. Ak sa o túto oblasť budú zaujímať nadšenci astronomickej fotografie, nájdu tu rôzne zaujímavé kompozície galaxií.
Južne od Vlasov Bereniky sa nachádza uhlovo rozsiahle súhvezdie Panna. Najjasnejšou hviezdou je Spika. V súhvezdí sa nachádza, okrem vyššie spomínanej oblasti plnej galaxií, množstvo ďalších galaxií. Medzi najznámejšie patria M104 (Sombrero – názov dostala vďaka tmavému pásu cez stred galaxie, na obrázku nižšie), M61 a mnoho ďalších. Celkovo je v Panne 11 galaxií z Messierovho katalógu. Najdôležitejšou je M87. Je to obrovská eliptická galaxia, ktorá je charakteristická výtryskami hmoty. Toto je naozaj úplná špecialitka a je ju možné pozorovať až ďalekohľadmi s minimálnym priemerom objektívu okolo 40cm.
Vľavo nad Pannou sa nachádza ďalšie veľké súhvezdie. Je jednoducho identifikovateľné vďaka svojmu vzhľadu. Hlavnou najjasnejšou stálicou je oranžový Arktúr. Je to štvrtá najjasnejšia hviezda na oblohe. Za zmienku stojí veľkosť tohto oranžového obra – je zhruba 25 väčšia ako naše Slnko.
V súhvezdí sa nachádza niekoľko zaujímavých objektov. Za zmienku stojí guľová hviezdokopa NGC 5466, NGC 5248, dvojica menších galaxií NGC 5676 a NGC 5660. V tesnom susedstve Pastiera sa nachádza galaxia M101. Je známa aj ako Veterník (obrázok nižšie). Je to veľká špirálová galaxia a je dobre pozorovateľná aj malými ďalekohľadmi. Jej ramená sú rozsiahle a takto zhruba vyzerá aj naša Galaxia z vesmíru. Výborné pozorovacie podmienky zaručuje jej orientácia - takmer presne čelom k nám. Za dobrých pozorovacích podmienok vo väčších ďalekohľadoch je možné vidieť aj zhluky hmoty v jej ramenách – dokonca dostali aj svoje identifikátory v NGC katalógu.
Na jarnej oblohe sa nachádza jedna najväčších guľových hviezdokôp. Medzi Vlasmi Bereniky a Pastierom, na spodnom okraji súhvezdia Poľovné psy, sa nachádza guľová hviezdokopa M3. Jej veľkosť umožňuje ju vidieť aj voľným okom. No aj malý teleskop (aspoň 10 cm) už umožní rozlíšiť najjasnejšie hviezdy. Jej jasnosť dosahuje hodnotu 6,2mag. Kúsok vľavo sa nachádza ešte jedna, no slabšia guľová hviezdokopa NGC 5466.
Na severnom okraji Poľovných psov sa nachádza jedna prekrásna špirálová galaxia (obrázok nižšie). Je k nám vhodne natočená a tak si môžeme prezrieť jej ramená. Nesie označenie M51, ale je známa aj pod menom Vírová galaxia. Ako prvú špirálovú galaxiu ju objavil lord Rosse. Od nás je vzdialená okolo 37 miliónov svetelných rokov. Ak vlastníte ďalekohľad s priemerom aspoň 30 cm, môžete sa smelo pokochať pohľadom na jej nádherné ramená.
Z meteorických rojov je možné na jar pozorovať dva s vyššou frekvenciou – a to Lyridy (maximum je okolo 22. apríla) a Eta Aquaridy (maximum je okolo 5. mája). Ich pozorovanie môže spríjemniť noci strávené pod hviezdnou oblohou. Jar (rovnako ako aj jeseň) je vhodná na pozorovania zodiakálneho svetla (nazývané aj zvieratníkové svetlo). Je to slabučké svetlo kužeľovitého tvaru zužujúce sa dohora. Vzniká rozptylom slnečného svetla na prachu v slnečnej sústave. Na jeho pozorovanie potrebujete iba svoje oči, no kvalitnú tmu. Pozorovať sa dá po skončení súmraku na západe (v jeseni na východe pred východom Slnka). V našich zemepisných šírkach to nie je často pozorovaný astronomický úkaz, no určite stojí za pokus.