Jednoduché začiatky
Príchodom digitálnych fotoaparátov a hlavne digitálnych zrkadloviek sa otvorila možnosť pre začiatočníkov zaoberať sa astronomickou fotografiou bez veľkých prevádzkových nákladov. V dobe, keď sa ešte prevažne používal klasický film, predstavovali začiatky astronomickej fotografie desiatky metrov zle nafotených filmových pásov. Správne určenie expozície, ako aj presné zaostrenie objektívov na nekonečno, môže byť pri klasickom filme problém, lebo v čase fotenia nevidíme výsledok. Pri použití digitálneho fotoaparátu sa dajú prípadne nedostatky korigovať ihneď počas samotného fotenia. Práve preto je v dnešnej digitálnej dobe ľahšie začínať na poli astronomickej fotografie.
Klasický statív
Astronomická fotografia je charakteristická dlhými expozíciami. Oproti veľmi krátkym expozičným časom pri dennom svite je pri nočných fotografiách potrebné túto dobu úmerne predĺžiť. Tento fakt potom podmieňuje fixné uloženie fotoaparátu počas celej expozičnej doby. V opačnom prípade by bola fotografia neostrá. Najjednoduchším riešením je použiť klasický fotografický statív. Pri prechádzkach do prírody však môžeme využiť aj iné pevné podložky (kamene, mosty, pne a podobne), ktoré poslúžia na zabezpečenie nehybnosti fotografickej sústavy.
Fotografovať môžeme rôzne časti oblohy. Hviezdy počas noci opisujú na oblohe oblúky a ak chceme mať hviezdy na fotke bodové, musíme podľa zvoleného objektívu prispôsobiť dĺžku expozície. Nižšie uvedená tabuľka zhruba ukazuje maximálne časy, ktoré zaručia určitú bodovosť obrazu hviezd. Konkrétne presné časy sa môžu líšiť v závislosti od parametrov fotoaparátu a oblasti na oblohe.
Ďalšou, nemenej dôležitou vecou, je nastavenie vhodnej clony na objektíve. Staršie (mechanické) objektívy sa nastavujú ručne, moderné (elektronické) pomocou samotného fotoaparátu.
Bežné objektívy mávajú svetelnosti okolo 1:2,8, 1:4, ale je možné naraziť aj na svetelnejšie exempláre. Čím je objektív svetelnejší, tým býva spravidla drahší. Pred samotnou kúpou je vhodné pohľadať astronomické fotky a zistiť od akej clony je použiteľný pre astronomické účely. Mnoho objektívov sa vyrába vo viacerých svetelnostiach a pokiaľ je objektív nutné pricloniť (skrz jeho optické chyby), tak je zbytočné kupovať svetelnejší variant za vyššiu cenu, keď ho finálnom použití aj tak pricloníme. Samotné clonové číslo zistíme vyhotovením série fotografií - podľa ich vzhľadu a bodovosti hviezd (najlepšie v rohoch).
Na chrbte obra
Ak by si fotograf zvolil expozičnú dobu, ktorej dĺžka sa už prejaví tak, že hviezdy opíšu určitú časť oblúka (nebudú bodové), musí zabezpečiť, aby bol fotoaparát spolu s celou optickou sústavou presne otáčaný v súlade s rotáciou našej planéty. Dosiahne to buď použitím malej paralaktickej montáže (ľahšej a dobre prenosnej) alebo použije tzn. paralaktický stolček – to je jednoduché zariadenie umožňujúce otáčať s fotoaparátom v jednom smere a tak kompenzovať pohyb hviezd na oblohe. Ak vlastní fotograf väčšiu paralaktickú montáž s hlavným ďalekohľadom, môže na jeho tubus pripevniť fotografický kĺbik a naň upevniť fotoaparát (v literatúre/Internete nájdete pod názvom PiggyBack). Toto je výhodný spôsob využitia veľkej paralaktickej montáže, ktorý umožňuje aj nezávislé využitie hlavného ďalekohľadu na fotenie uhlovo malých objektov a zároveň fotenie rozsiahlejších oblasti pomocou druhého fotoaparátu na jeho chrbte. Prípadne, ak sa jedná o začiatočníka, ktorý nevlastní montáž, je možné použiť montáž technicky vyspelejších kolegov – napr. na rôznych astronomických stretnutiach, prípadne dostupných observatóriách.
Čo a ako fotiť
Možností, kde sa dá využiť širokouhlá astronomická fotografia je veľa. Tu je zopár príkladov:
Konjunkcie
Pohybom planét, Mesiaca alebo komét na oblohe dochádza občas k situácií, že sa dostanú do vzájomnej malej uhlovej vzdialenosti. Vtedy sa ponúka možnosť zvečniť túto situáciu peknou fotografiou ukazujúcou toto zoskupenie – najlepšie aj s určitou okolitou scenériou, či už prírodnou alebo mestskou. Ohniskovú vzdialenosť objektívu musíme prispôsobiť tejto vzájomnej vzdialenosti.
Pohyb hviezd
Skúsme niekedy využiť fakt, že sa obloha neustále otáča. Stačí zobrať fotoaparát, zvoliť vhodný objektív, správne zaostriť a nechať ho exponovať niekoľko minút. Za odmenu dostaneme stopy hviezd s nehybnou scenériou okolo. Toto zvládne aj úplný začiatočník. Je to naozaj jednoduché – pokiaľ sa vám z toho nezakrúti hlava...
Meteory/záblesky družíc
Ďalšou jednoduchou kategóriou sú meteory. V priebehu roka sú na oblohe rôzne meteorické roje. Dátumy ich maximálnej aktivity je možné nájsť v rôznych zdrojoch – astronomické ročenky, časopisy, špecializované programy a samozrejme rôzne internetové stránky. Samotné fotenie je jednoduché – podľa možnosti si zvolíme čo najsvetelnejší objektív s ohniskovou vzdialenosťou, ktorá nám umožní zachytiť dostatočne široké zorné pole. Fotoaparát so zaostreným objektívom namierime najlepšie zhruba 45° od súradníc radiantu daného roja. Použiť môžeme buď jednoduchý statív alebo paralaktický stolček/montáž. A teraz už len stačí stlačiť spúšť a čakať, kedy nastane tá šťastná náhoda, že meteor zažiari práve v oblasti, kde mieri náš fotoaparát. Oblasť môžete zvoliť tak, že bude zachytávať aj krajinu alebo iba časť nočnej oblohy. Rovnakým spôsobom sa môžeme pokúsiť zachytiť záblesky družiť obiehajúcich našu rodnú planétu. Predpovede presných časov a pozícií na oblohe je možné nájsť na niektorých špecializovaných internetových stránkach.
Zatmenia
Samotné zatmenia (Mesiaca alebo Slnka) sa väčšinou fotia cez dlhšie ohniská, ale taktiež je možné zachytiť tieto úkazy efektne ako postupky v čase. Takéto fotografie bývajú vhodné, lebo verne odzrkadľujú reálny pohľad človeka na takýto úkaz akoby jeho očami.
Alebo môžeme vyskúšať zachytiť celý priebeh zmien jasnosti Mesiaca pri úplnom zatmení – ak sa nám to podarí, odmenou bude veľmi pútavá fotografia veľkej šmuhy na oblohe (obrázok vľavo).
Súhvezdia
Ľudia sa v minulosti dívali so záujmom na oblohu. Snažili sa vyčítať z nej svoj osud, ale aj určiť správny smer svojich ciest. Ich fantázia neraz pracovala na plné obrátky a v spleti hviezd často videli zvieratá, rôzne mýtické bytosti. Ako odkaz z týchto starých dôb nám ostali súhvezdia. Dnes nám pomáhajú sa v hrubých rysoch orientovať na oblohe. Aj fotografie súhvezdí sú vďačnou témou na nočné potulky s fotoaparátom v ruke. Ak sa uspokojíme s krátkymi expozíciami, stačí nám jednoduchý statív. Ak chceme zachytiť aj rôzne slabšie, okom neviditeľné poklady, použijeme paralaktickú montáž na teleskope.
Kométy
Tieto veľké špinavé gule plné ľadu zanechávajúce za sebou dlhé chvosty strašili ľudí na všetkých kontinentoch. Dnes ich vnímame ako nevšedné divadlo. Zachytiť sa dajú rôzne. Buď detailne zobraziť ich chvosty alebo ich ukázať ako nevšedné poklady súmrakov a svitaní.
Na záver
Ak nemáte skúsenosti s astronomickou fotografiou a chcete začať, tak širokouhlá fotografia je to pravé. Oboznámite sa so základnými zručnosťami potrebnými pre akúkoľvek astronomickú fotografiu. Za pomerne krátky čas je možné získať slušné fotografie a potešiť takto nie len svoje, ale aj oko ľudí okolo vás. A možno takto oslovíte ďalších záujemcov o chytanie fotónov z nebeskej klenby.
